AKO TO ROBIA... NA KUBE!
Situácia na Kube nie je
po rozpade
socialistického tábora
vôbec jednoduchá. Z
mnohých spriatelených
štátov jej zostali verní
už len Čína, Vietnam,
Severná Kórea a do iste
miery tiež ešte Rusko.
Ľudia sa tu snažia
privyrobiť si snáď
všetkými možnými aj
nemožnými spôsobmi.

Predovšetkým všadeprítomným pouličným predajom všetkého
možného: pravých, ale nelegálne nadobudnutých cigár všetkých značiek,
napodobenín cigár známych značiek, všade rastúcich kokosových orechov,
poskytujúcich osviežujúcu šťavu. Od mladíka na ulici môžete kúpiť na ručnom
sústruhu ofrézované kubánske pomaranče - pamätníci si spomenú, že ináč sa snáď
ani olúpať nedajú. Sprostredkovatelia vám za odmenu sprostredkujú doslova hocičo, trebárs aj večeru na súkromí na druhom konci mesta,
na vidieku zasa prevádzkuje medzi dedinami verejnú hromadnú dopravu každý, kto
má na nejakom vozítku pripevnený motor - za to samozrejme žiada odmenu.
Bývalý televízny moderátor vás prosí o päťdesiat dolárov na zuby, pretože so
svojim špatným chrupom nemôže vykonávať terajšie zamestnanie v rozhlase alebo
matka prosíka o peniaze na mlieko pre svoje dieťa, pretože jej práve došlo to
jej, materské! A tomu kto tomu nerozumie to náležite predvedie aj na svojom
tele. Stretávali sme ju každý deň!

Nie, tak dramatické to
zasa nie je, ako by sa z
výpočtu týchto zážitkov
zdalo. Kuba má
prirodzene aj svoje
pozitíva. Predovšetkým
je krásna, je stále sa
načo pozerať, v mestách
aj mimo nich. Bujná
exotická vegetácia,
kvetúce banánovníky a
mangá, malebné údolia
porastené cukrovou
trstinou, čisté pláže a
samozrejme množstvo
zaujímavých ľudí, vám
zaručí, že sa po dobu
svojho pobytu na Kube
rozhodne nebudete nudiť.

Kuba vôbec nie je lacnou krajinou ako som si pôvodne
myslel. Vlastne bola by, keby sa za miestnu menu, kubánske peso (1USD = 26 CUP,
1 CUP = 1 Kč, január 2004) dalo vôbec niečo kúpiť. Ceny v pesos sú smiešne, ale
kúpiť sa dá len rozlievaný džús na ulici, bagetu z vitríny, alebo miestne
čapované pivo. Na dedinách, kde nemajú turistický ruch sa dá kúpiť aj obed v
jedálni. Zaujímavá situácia je okolo základných potravín, ktoré sa stále
predávajú len po predložení prídelovej knižky. Napríklad chlieb stojí s knížkou
asi 25 centavos (t.j. 25 halierov!), ale bez knížky už celé peso (1Kč), teda
štyrikrát viac.

Centavové mince s dominantnou
päťcípou hviezdou sa razia už viac než päťdesiat rokov, aj keď dnes už len z
hliníku. Majú hodnoty 1, 2, 5, 20 centavos, pričom dvojcentavo v obehu nevidieť,
nominály 10 a 50 centavos chýbajú. Jednopesové mince obiehajú v dvoch typoch.
Buď s hviezdou alebo s José Mártím. Sadu mincí ukončuje meď-niklová a neskôr len
niklová trojpesovka - nominál pamätajúci si sovietizáciu ekonomiky , s portrétom
Che Guevaru.

Súčasné kubánské bankovky sú na veľmi
nízkej úrovni, a to ako výtvarne, tak aj technicky. Všetky hodnoty - 1, 5, 10,
20, 50, 100 pesos a u niektorých aj ich pamätné verzie pôsobia holým dojmom a
svojím prevedením pripomínajú núdzové ofsetové bankovky Iraku za prvej vojny v
zálive. Nuž, kríza je viditeľná aj na tomto poli. Papierové trojpeso je už mimo
obeh, rovnako ako staršie bankovky československej výroby z rokov 1961-1990.
Neplatné sú aj kedysi známe turistické mince "INTUR".

Vráťme sa ale späť do obchodov.
Všetky ostatné ceny lepšieho tovaru, služieb a turistických atrakcií sú na
ostrove slobody od roku 1994 v amerických dolároch, ktorá je teraz prevládajúcou
menou
(toto od roku 2005 neplatí). Platia iba americké
bankovky, mince nie. Tie tu zastupuje tretia kubánska mena, tkzv. konvertibilné
peso (CUC), ktoré je v parite s dolárom 1:1. Existuje v niklových minciach v
hodnotách 5, 10, 25, 50 centavos a 1 peso. Dve najvysššie sa v obehu vyskytujú
pomerne málo. Päťdesiatnik bol vyrazený iba raz, v roku 1994, ostatné sa razia
dodnes. Platné je tiež medené jednocentavo z roku 2000, či o rok staršie
hliníkové, akurát, že tieto mince nechcú pri platení nikde prijímať. Na všetkých
týchto minciach sú vyobrazené významné kubánske pamiatky.
Bankovky, alebo tiež certifikáty konvertibilného pesa majú platnosť iba na Kube a v súčasnosti
ich takmer nevidieť. Túto úlohu plnia americké bankovky. Napriek tomu existujú v
nomináloch 1, 3, 5, 10, 20, 50 a 100 pesos. Majú rovnaký štýl a rozmery a všetky
majú ročník 1994. Trojku s Che Gevarou sa mi podarilo vyprosiť v zmenárni na
letisku v Havane. Paradoxom je, že v obchodoch
Mojmír Černý
Nabudúce:
AKO TO ROBIA... V
SRBSKU!
Prečítajte si: AKO TO ROBIA... V
SÝRII!
|