Bankovky, mince, platidlá z celého sveta,
internetový obchod
 

EurotopShop - bankovky z celého sveta

Chilli Style - móda pre mladých 

Peniaze ČSR za 2. svetovej vojny.

Vysoké nominály bankoviek USA

Inflačné bankovky, Maďarsko 1945-1946

Menová reforma v Československu 1953

 

 

 

 

 

 

  

   Emisné ústavy papierových platidiel na území bývalého Československa

   S výnimkou obdobia 1919-1926, keď obiehali iba štátovky, boli bankovky v obehu doplňované štátovkami ako drobnými papierovými platidlami. Štátovky emitovalo príslušné ministerstvo financií, ktorého názov sa prakticky nemenil, preto nie je uvedený a rovnako nie je uvedené aké nominály štátoviek ministerstvo financií vydávalo, aj keď vždy prostredníctvom emisnej banky.

1919-1926  Bankovní úřad ministerstva financí, Praha (BÚMF)
- od 28. novembra 1919 zhromažďoval devízy za vyvážaný tovar a prideloval ich dovozcom, obstarával devízy pre štátne platby a staral sa o stabilizáciu československej koruny. Činnosť Bankovního úřadu ministerstva financí skončila dňom 31. marca 1926. Národní banka Československá sa stala vrcholným orgánom, ktorý spravoval československú menu.
     K - koruna, dočasné štátovky (kolkované bankovky RUB), 1919
     - koruna československá, štátovky (1919-1923)

1926-1939  Národní banka Československá, Praha (NBČS)

- jej cielom bolo dosiahnuť zlatú paritu (krytie meny zlatými rezervami), čo sa jej v roku 1929 vo veľkej miere podarilo. Na jeseň roku 1929 bola totiž v Československu zavedená mena zlatej devízy (československá mena bola čiastočne krytá zlatými rezervami a čiastočne hodnotnými devízami, v prvom rade anglickými librami a americkými dolármi apod.). Najvyšším orgánom Národní banky Československé bola deväťčlenná banková rada, zložená z guvernéra, viceguvernéra a siedmych členov. Mala 5-ročné funkčné obdobie.
     Kč - koruna Československá, bankovky (1926-1939)
     K - koruna koruna (1939)

1939-1945 Nationalbank fur Bohmen und Mahren Prag
                  Národní banka pro Čechy a Moravu, Praha (NBČM)
- bola podriadená Ríšskej banke v Berlíne, jej zmocnenec určoval činnosť banky.
     K - Krone - koruna

1939-1945 Slovenská národná banka (SNB)
- Slovensko si na svoje menové rezervy muselo urobiť zbierku, pretože Nemecko po obsadení Prahy (15. marca 1939) zhabalo celý česko-slovenský zlatý poklad bez podielu Slovenskej republiky na ňom. vláda preto 11. júla 1939 schválila zriadenie "Fondu hospodárskej samostatnosti“. V dvoch etapách (prvá do 31. októbra 1940, druhá do 31. decembra 1943) sa vyzbieralo vyše 3 kg čistého zlata, 60 kg čiastočne zlatého kovu, 1873 kg čistého striebra, 344 čiastočne strieborných predmetov, za 2 a pol milióna korún cenných papierov a 10 miliónov korún v hotovosti. Do zbierky prispelo vyše 90 000 darcov. Zlaté krytie slovenskej meny dosiahlo dovedna 7 ton zlata. Okrem zbierky a darov si časť získala ťažbou zlata v Slovenských rudných baniach (Kremnica a Banská Štiavnica) a časť zlata získala Slovenská národná banka  vývozom osobitne hodnotného tovaru, za aký sa cez vojnu pokladal aj cukor, textil, petrolejové výrobky... Slovensko malo aktívne obchodné saldo takmer so všetkými významnejšími zahraničnými partnermi, vrátane Nemecka. Do zlatých zásob Slovenského štátu nepatrilo tzv. židovské zlato, ktoré bolo odoberané Židom pri ich odsune do koncentračných táborov. Čo sa týka devízových prostriedkov, na Slovensku boli k dispozícii len devízy od exportných firiem, ktoré boli uložené na valutových kontách bánk. Išlo zhruba o hodnotu 30 mil. Ks.
O nevýhodnom ekonomickom postavení Slovenska voči Nemecku svedčí predovšetkým umelo udržiavaný pevný kurz slovenskej koruny voči marke 11,62 Ks : 1 RM, čím bola marka značne nadhodnotená so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Druhý guvernér SNB Rudolf Kubiš nakupoval nemeckú marku na konci apríla 1945, pred odchodom do emigrácie, za 2,50 Ks.
     Ks - Koruna slovenská

1944-1945 Československý menový úrad (ČSMÚ, sídlo sa menilo)
     K - koruna - vojenské poukážky 1944

1945-1950 Národní banka Československá, Praha (NBČS)
     Kčs - koruna československá

1950-1992 Státní banka Československá, Praha (SBČS)
- bola zriadená Zákonom č. 31 Zb. a nariadením z dňa 9. marca 1950 a prevzala všetky práva a záväzky Národní banky Československé.
     Kčs - koruna československá

od r.1993 Česká národní banka, Praha (ČNB)
     - koruna česká

od r.1993 Národná banka Slovenska, Bratislava (NBS)
     Sk - slovenská koruna

Budova Národní banky československé, Praha Národní třída

   Tlačiarne papierových platidiel

   Naše papierové platidlá boli v predchádzajúcich 85-tich rokoch tlačené v niekoľkých domácich aj zahraničných tlačiarňach, z ktorých každá použila iný číslovač. Tým vznikli varianty bankoviek. Jednotlivé bankovky sú v popise uvedené s plným názvom, aký mali v dobe keď bola bankovka vytlačená.
Haase, grafický závod, Praha
Otto a Rúžička, Pardubice
Národní politika, Praha
Gebruder Stiepel, GmbH, Reichenberg (Liberec)
Ed. Strache, Buchdruckerei, Warndsdorf (Varnsdorf)
Václav Neubert a synové, Praha XVI - Smíchov
Neografia, účastinná spoločnosť, Turčiansky Svätý Martin (Martin)
Státní tiskárna cenin, Praha (STC - názov od roku 1953)
Druckerei fur Wertpapiere, Wien (tlačiareň Rakúsko-uhorskej banky)
American Bank Note Company, New York (ABNCo)
Giesecke und Devrient, Leipzig
GOZNAK, Moskva (Štátna cedulová tlačiareň a mincovňa ZSSR)
Thomas de la Rue & Company Ltd., London (TDLR)
Waterlow & Sons Ltd., London
Bradbury, Wilkinson & Co., New Malden

Index - bankovky, mince, platidlá

 

   Zdroj: Jan Bajer  - Papierové platidlá Československa 1919-1993, Česká národní banka

Aukro.cz