|
Emisné ústavy papierových platidiel na území bývalého Československa
S výnimkou obdobia 1919-1926, keď obiehali iba štátovky, boli
bankovky v obehu doplňované štátovkami ako drobnými papierovými
platidlami. Štátovky emitovalo príslušné ministerstvo financií, ktorého názov sa prakticky nemenil, preto nie je uvedený a
rovnako nie je uvedené aké nominály štátoviek ministerstvo financií
vydávalo, aj keď vždy prostredníctvom emisnej banky.
1919-1926 Bankovní úřad ministerstva financí, Praha (BÚMF)
- od 28. novembra 1919 zhromažďoval devízy za vyvážaný tovar a prideloval ich dovozcom,
obstarával devízy pre štátne platby a staral sa o stabilizáciu československej koruny. Činnosť Bankovního úřadu ministerstva financí
skončila dňom 31. marca 1926. Národní banka Československá sa stala vrcholným orgánom, ktorý spravoval československú menu.
K - koruna, dočasné štátovky (kolkované bankovky RUB), 1919
Kč - koruna československá, štátovky (1919-1923)
1926-1939 Národní banka Československá, Praha (NBČS)
- jej cielom bolo dosiahnuť zlatú paritu (krytie meny zlatými rezervami), čo sa jej v roku 1929 vo veľkej miere podarilo.
Na jeseň roku 1929 bola totiž v Československu zavedená mena zlatej devízy (československá mena bola čiastočne krytá zlatými rezervami a čiastočne hodnotnými devízami, v prvom rade anglickými librami a americkými dolármi apod.).
Najvyšším orgánom Národní banky Československé bola deväťčlenná banková rada, zložená z guvernéra, viceguvernéra a siedmych členov.
Mala 5-ročné funkčné obdobie.
Kč - koruna Československá, bankovky (1926-1939)
K - koruna koruna (1939)
1939-1945 Nationalbank fur Bohmen und Mahren Prag
Národní banka pro Čechy a Moravu, Praha (NBČM)
- bola podriadená Ríšskej banke v Berlíne, jej zmocnenec určoval činnosť banky.
K - Krone - koruna
1939-1945 Slovenská národná banka (SNB)
- Slovensko si na svoje menové rezervy muselo urobiť zbierku, pretože Nemecko po obsadení Prahy (15. marca 1939) zhabalo celý česko-slovenský zlatý poklad bez podielu Slovenskej republiky na ňom.
vláda preto 11. júla 1939 schválila zriadenie "Fondu hospodárskej
samostatnosti“. V dvoch etapách (prvá do 31. októbra 1940, druhá do 31.
decembra 1943) sa vyzbieralo vyše 3 kg čistého zlata, 60 kg čiastočne
zlatého kovu, 1873 kg čistého striebra, 344 čiastočne strieborných
predmetov, za 2 a pol milióna korún cenných papierov a 10 miliónov korún
v hotovosti. Do zbierky prispelo vyše 90 000 darcov. Zlaté krytie
slovenskej meny dosiahlo dovedna 7 ton zlata. Okrem zbierky a darov si
časť získala ťažbou zlata v Slovenských rudných baniach (Kremnica a
Banská Štiavnica) a časť zlata získala Slovenská národná banka vývozom osobitne hodnotného tovaru, za aký sa cez vojnu pokladal aj cukor, textil, petrolejové výrobky... Slovensko malo aktívne obchodné saldo takmer so všetkými významnejšími zahraničnými partnermi, vrátane Nemecka.
Do zlatých zásob Slovenského štátu nepatrilo tzv. židovské zlato, ktoré bolo odoberané Židom pri ich odsune do koncentračných táborov.
Čo sa týka devízových prostriedkov, na Slovensku boli k dispozícii len devízy od exportných firiem, ktoré boli uložené na valutových kontách bánk. Išlo zhruba o hodnotu 30 mil. Ks.
O nevýhodnom ekonomickom postavení Slovenska voči Nemecku svedčí predovšetkým umelo udržiavaný pevný kurz slovenskej koruny voči marke 11,62 Ks : 1 RM, čím bola marka značne nadhodnotená so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Druhý guvernér SNB Rudolf Kubiš nakupoval nemeckú marku na konci apríla 1945, pred odchodom do emigrácie, za 2,50 Ks.
Ks - Koruna slovenská
1944-1945 Československý menový úrad (ČSMÚ, sídlo sa menilo)
K - koruna - vojenské poukážky 1944
1945-1950 Národní banka Československá, Praha (NBČS)
Kčs - koruna československá
1950-1992 Státní banka Československá, Praha (SBČS)
- bola zriadená Zákonom č. 31 Zb. a nariadením z dňa 9. marca 1950 a prevzala všetky práva a záväzky Národní banky Československé.
Kčs - koruna československá
od r.1993 Česká národní banka, Praha (ČNB)
Kč - koruna česká
od r.1993 Národná banka Slovenska, Bratislava (NBS)
Sk - slovenská koruna
Tlačiarne papierových platidiel
Naše papierové platidlá boli v predchádzajúcich 85-tich rokoch tlačené v niekoľkých domácich aj zahraničných tlačiarňach, z ktorých každá použila iný číslovač.
Tým vznikli varianty bankoviek. Jednotlivé bankovky sú v popise uvedené s plným názvom, aký mali v dobe keď bola bankovka vytlačená.
Haase, grafický závod, Praha
Otto a Rúžička, Pardubice
Národní politika, Praha
Gebruder Stiepel, GmbH, Reichenberg (Liberec)
Ed. Strache, Buchdruckerei, Warndsdorf (Varnsdorf)
Václav Neubert a synové, Praha XVI - Smíchov
Neografia, účastinná spoločnosť, Turčiansky Svätý Martin (Martin)
Státní tiskárna cenin, Praha (STC - názov od roku 1953)
Druckerei fur Wertpapiere, Wien (tlačiareň Rakúsko-uhorskej banky)
American Bank Note Company, New York (ABNCo)
Giesecke und Devrient, Leipzig
GOZNAK, Moskva (Štátna cedulová tlačiareň a mincovňa ZSSR)
Thomas de la Rue & Company Ltd., London (TDLR)
Waterlow & Sons Ltd., London
Bradbury, Wilkinson & Co., New Malden
Index - bankovky, mince, platidlá
Zdroj: Jan Bajer - Papierové platidlá Československa 1919-1993, Česká národní banka |