AKO TO ROBIA... V SÝRII!

   Chcel by som sa s Vami, vážení priatelia, podeliť o svoje zážitky z ciest po rôznych krajinách, predovšetkým z hľadiska peňažného obehu a tiež z hľadiska nám najbližšieho - a to zberateľského, tak ako som ich mohol pri mojich návštevách mnohých krajín pozbierať. V každom vydaní Světa bankovek sa Vám pokúsim stručne popísať, ako sú v tých ktorých krajinách sveta ich centrálne banky prepravené uspokojiť nájazdy dychtivých a lačných zberateľov. A pretože na cestách nikdy nekupujem len jednu sadu mincí a bankoviek pre seba do zbierky, ale kupujem ich o niečo viac pre kolegov na výmenu, či prípadný predaj, o to viac sú potom zážitky bohatšie a veselšie.

   Seriál by som začal pre mňa veľmi sympatickou krajinou, teda Sýriou. Priznám sa, že som do tejto mierne socialistickej krajiny vstupoval s obavami a s príjemným mrazením zároveň. Sýria totiž nie je práve spriatelenou krajinou ako v dobách nášho socializmu, keď sa sem cestovalo na montáže. Z médií navyše počúvame len informácie o Sýrii ako o krajine, kde emigrovali tisíce Iráčanov pred vojnou alebo ako o manévrovacom priestore Al-Kaidy. Dovolím si povedať, že opak je pravdou. Aj keď Sýria nie je príliš turisticky vyhľadávanou krajinou, turistov tu stretnete v pomerne hojnom počte, ceny sú priaznivé - podobné tým našim, je tu lacná doprava a čisté hotely a predovšetkým milí a usmievaví ľudia, ktorí vás na každom kroku zastavujú a vypytujú sa na všeličo. Doslova na každom rohu sa na vás z billboardov a obrazov usmieva zomrelý prezident Háfiz Assád a vedľa neho prezident súčasný, jeho syn Bašár, Títo dvaja páni sú tu oslavovaní a uctievaní. Či dobrovoľne alebo povinne, to neviem, ale ich portréty visia naozaj všade!

   Teraz teda k miestnym platidlám. V zákonnej platnosti sú zatiaľ všetky mince vydané od roku 1962, aj keď tie najmenšie, piastrové sa už vďaka inflácii nepoužívajú a ani v obchodoch sa nevyskytujú. Najnižšie používané sú jednolibrovky, ale len tie oceľové, vydávané po roku 1991. Staršie väčšie verzie meď-niklové sa už takmer v obehu nevyskytujú. Následuje velikostne nezapadajúca malá dvojlibra a ďalej päť, desať a bimetalová dvadsaťpäťlibra. Tieto posledne tri spomínané obiehajú vo dvoch verziách, dvadsaťpäťka dokonca v troch. V roku 2003 vydala totiž centrálna banka do obehu nové mince pozmenených technických parametrov (motívy zostali), nesúci nový ochranný prvok, tkzv. latentný hologram, ktorý poznáme napríklad z britskej dvojlibrovky alebo z ruských desaťrubloviek.

   Krásne farebné bankovky poslednej emisie, vydané v rokoch 1997-98 sú v hodnotách 50, 100, 200, 500 a 1000 libier, pričom v obehu sa ešte môžete stretnúť so starou veľkou päťstovkou horšej kvality, vydávanou od roku 1958. Tieto sú najčastejšie z posledného emisného ročníku 1992.

   Vybavený bankovkami Spojených štátov amerických, vydal som sa 17.11.2004 najskôr do komerčnej banky, vymeniť ich v kurze 58,90 SYP za USD a následne navštíviť Centrálnu banku Sýrie, sýdliacu v obrovskej modernej budove v čele rušného kruhového námestia v samom centre Damašku. Zvedavý, či budem úspešný a odnesiem si odtiaľ niečo, som vstúpil. Na recepcii ma dvaja unavení páni poslali pre bankovky a mince najskôr omylom do bezhotovostného krídla banky! Aspom som si budovu pekne prezrel. V tom druhom, už hotovostnom krídle, som už ale bol ako ryba vo vode. Všade plno zväzkov nových bankoviek a ťažké veľké bedne s ruličkami čerstvých mincí. Tradične s papierikom v ruke som pristúpil k okienku s bankovkami. Tušiac zábavu a rozptýlenie, pristúpilo so mnou zo všetkých strán ale aj desať Sýrčanov a čakali čo bude. Diskrétna zóna je tu jav úplne neznámy! Nestalo sa nič, pán pokladník z môjho lístku všetko rýchlo pochopil a bankovky som mal snáď do minúty pekne naskládané pred sebou. Čo ma však príjemne prekvapilo, že spod pultu vytiahol aj staršie  veľké, vyššie spomínané päťstovky v luxusnom stave!

   U kolegu, ktorý vydával vedľa mince,  to už také rýchle a veselé nebolo. Najmenšie mince, jedno a dvojlibrovky mal nabalené vo veľkých vakoch len po tisícoch kusoch, ale ja som chcel len sto kusov. Rozbaliť mi ho nechcel, naopak ja som nechcel kupovať a nosiť dva pätnásťkilové vaky. Keď sa mi nepodarilo ho zlomiť, kúpil som ich a na stolíku v sále si odpočítal sto kusov z každého vaku a vydal sa nenápadne k tretej prepážke obidva zbytky zasa vrátiť! Pán za sklom nadšený nebol. Dovolil som si ho ale ešte poprosiť o pár kúskov dvadsaťpäťlibroviek z roku 1996 s obrázkom banky, ktoré jeho kolega u predchádzajúcej prepážke nemal. Tu už boli ale len pomiešané s ostatnými dvomi typmi a zasa vo vaku s tisícom kusov! Asi ma ľutoval, keď mi požičal len na dobré slovo celý vak (asi 12 000 Kč). Nech si vraj na stole vyberiem čo potrebujem. Dal som mu teda pre jeho vetší kľud aspoň môj cestovný pas do zálohy. A znovu som preberal tisíc mincí. Domorodci sa na mňa chodili pozerať a vypytovali sa ma čo hľadám.

   Nakoniec si dovolím konštatovať, že podobné služby, aj keď táto banka nemala priamo zberateľskú prepážku, podľa mojich skúseností, fungujú v arabských krajinách omnoho lepšie ako kdekoľvek inde.
   Mojmír Černý

Prečítajte si: AKO TO ROBIA... NA KUBE!