AKO TO ROBIA... V
SÝRII!
Chcel
by som sa s Vami, vážení
priatelia, podeliť o
svoje zážitky z ciest po
rôznych krajinách,
predovšetkým z hľadiska
peňažného obehu a tiež z
hľadiska nám
najbližšieho - a to
zberateľského, tak ako
som ich mohol pri mojich
návštevách mnohých
krajín pozbierať. V
každom vydaní Světa
bankovek sa Vám pokúsim
stručne popísať, ako sú
v tých ktorých krajinách
sveta ich centrálne
banky prepravené
uspokojiť nájazdy
dychtivých a lačných
zberateľov. A pretože na
cestách nikdy nekupujem
len jednu sadu mincí a
bankoviek pre seba do
zbierky, ale kupujem ich
o niečo viac pre kolegov
na výmenu, či prípadný
predaj, o to viac sú
potom zážitky bohatšie a
veselšie.

Seriál by som začal pre mňa veľmi sympatickou krajinou, teda Sýriou.
Priznám sa, že som do tejto mierne socialistickej krajiny vstupoval s obavami a
s príjemným mrazením zároveň.
Sýria totiž nie je práve
spriatelenou krajinou
ako v dobách nášho
socializmu, keď sa sem
cestovalo na montáže. Z
médií navyše počúvame
len informácie o Sýrii
ako o krajine, kde
emigrovali tisíce Iráčanov pred vojnou
alebo ako o manévrovacom
priestore Al-Kaidy.
Dovolím si povedať, že
opak je pravdou. Aj keď
Sýria nie je príliš
turisticky vyhľadávanou
krajinou, turistov tu
stretnete v pomerne
hojnom počte, ceny sú
priaznivé - podobné tým
našim, je tu lacná
doprava a čisté hotely a
predovšetkým milí a
usmievaví ľudia, ktorí
vás na každom kroku
zastavujú a vypytujú sa
na všeličo. Doslova na
každom rohu sa na vás z
billboardov a obrazov
usmieva zomrelý
prezident Háfiz Assád a
vedľa neho prezident
súčasný, jeho syn Bašár,
Títo dvaja páni sú tu
oslavovaní a uctievaní.
Či dobrovoľne alebo
povinne, to neviem, ale
ich portréty visia
naozaj všade!

Teraz teda k miestnym
platidlám. V zákonnej
platnosti sú zatiaľ
všetky mince vydané od
roku 1962, aj keď tie
najmenšie, piastrové sa
už vďaka inflácii
nepoužívajú a ani v
obchodoch sa
nevyskytujú. Najnižšie
používané sú
jednolibrovky, ale len
tie oceľové, vydávané po
roku 1991. Staršie
väčšie verzie meď-niklové sa už takmer
v obehu nevyskytujú.
Následuje velikostne
nezapadajúca malá
dvojlibra a ďalej päť,
desať a bimetalová
dvadsaťpäťlibra. Tieto
posledne tri spomínané
obiehajú vo dvoch
verziách, dvadsaťpäťka
dokonca v troch. V roku
2003 vydala totiž
centrálna banka do obehu
nové mince pozmenených
technických parametrov
(motívy zostali), nesúci
nový ochranný prvok,
tkzv. latentný hologram,
ktorý poznáme napríklad
z britskej dvojlibrovky
alebo z ruských
desaťrubloviek.

Krásne farebné bankovky
poslednej emisie, vydané
v rokoch 1997-98 sú v
hodnotách 50, 100, 200,
500 a 1000 libier,
pričom v obehu sa ešte
môžete stretnúť so
starou veľkou päťstovkou
horšej kvality,
vydávanou od roku 1958.
Tieto sú najčastejšie z
posledného emisného
ročníku 1992.

Vybavený bankovkami
Spojených štátov
amerických, vydal som sa
17.11.2004 najskôr do
komerčnej banky, vymeniť
ich v kurze 58,90 SYP za
USD a následne navštíviť
Centrálnu banku Sýrie,
sýdliacu v obrovskej
modernej budove v čele
rušného kruhového
námestia v samom centre
Damašku. Zvedavý, či
budem úspešný a odnesiem
si odtiaľ niečo, som
vstúpil. Na recepcii ma
dvaja unavení páni
poslali pre bankovky a
mince najskôr omylom do
bezhotovostného krídla
banky! Aspom som si
budovu pekne prezrel. V
tom druhom, už
hotovostnom krídle, som
už ale bol ako ryba vo
vode. Všade plno zväzkov
nových bankoviek a ťažké
veľké bedne s ruličkami
čerstvých mincí.
Tradične s papierikom v
ruke som pristúpil k
okienku s bankovkami.
Tušiac zábavu a
rozptýlenie, pristúpilo
so mnou zo všetkých
strán ale aj desať
Sýrčanov a čakali čo
bude. Diskrétna zóna je
tu jav úplne neznámy!
Nestalo sa nič, pán
pokladník z môjho lístku
všetko rýchlo pochopil a
bankovky som mal snáď do
minúty pekne naskládané
pred sebou. Čo ma však
príjemne prekvapilo, že
spod pultu vytiahol aj
staršie veľké,
vyššie spomínané
päťstovky v luxusnom
stave!

U kolegu, ktorý vydával
vedľa mince, to už
také rýchle a veselé
nebolo. Najmenšie mince,
jedno a dvojlibrovky mal
nabalené vo veľkých
vakoch len po tisícoch
kusoch, ale ja som chcel
len sto kusov. Rozbaliť
mi ho nechcel, naopak ja
som nechcel kupovať a
nosiť dva pätnásťkilové
vaky. Keď sa mi
nepodarilo ho zlomiť,
kúpil som ich a na
stolíku v sále si
odpočítal sto kusov z
každého vaku a vydal sa
nenápadne k tretej
prepážke obidva zbytky
zasa vrátiť! Pán za
sklom nadšený nebol.
Dovolil som si ho ale
ešte poprosiť o pár
kúskov
dvadsaťpäťlibroviek z
roku 1996 s obrázkom
banky, ktoré jeho kolega
u predchádzajúcej
prepážke nemal. Tu už
boli ale len pomiešané s
ostatnými dvomi typmi a
zasa vo vaku s tisícom
kusov! Asi ma ľutoval,
keď mi požičal len na
dobré slovo celý vak
(asi 12 000 Kč). Nech si
vraj na stole vyberiem
čo potrebujem. Dal som
mu teda pre jeho vetší
kľud aspoň môj cestovný
pas do zálohy. A znovu
som preberal tisíc
mincí. Domorodci sa na
mňa chodili pozerať a
vypytovali sa ma čo
hľadám.

Nakoniec si dovolím
konštatovať, že podobné
služby, aj keď táto
banka nemala priamo
zberateľskú prepážku,
podľa mojich skúseností,
fungujú v arabských
krajinách omnoho lepšie
ako kdekoľvek inde.
Mojmír Černý
Prečítajte si:
AKO TO ROBIA...
NA KUBE!
|