Rakúsko-Uhorsko, Rakúsko

Razba mincí za vlády Františka Jozefa I. bola sústredená v niekoľkých mincovniach, ktoré boli postupne uzavreté (Nagybánya, Praha, Karlsburg), alebo stratené vojnovými udalosťami (Milán, Benátky). Nakoniec zostali len dve hlavné mincovne: Viedeň a Kremnica. Menový systém bol za vlády Františka Jozefa I. niekoľkokrát menený. Spočiatku to bola mena konvenčná, ktorej vznik siaha do doby vlády Márie Terézie, potom mena rakúska a konečne mena korunová, ktorá zostala až do rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie. Na základe rakúsko-nemeckého mincového spolku z r. 1857 začalo Rakúsko raziť zlaté koruny, tie boli však iba obchodnými mincami, základnou menovou jednotkou zostával zlatý/gulden. Rakúsko-uhorská koruna bola zavedená v roku 1892, delila sa na 100 halierov. Rakúsko-uhorské mince sa v tejto dualistickej krajine razili osobitne pre Uhorsko (uhorská koruna) i pre Rakúsko (rakúska koruna), papierové peniaze boli spoločné.