Kým majitelia akcií počítali po rozplynutí burzovej bubliny straty,
vlastníci zlata si mohli mädliť ruky
Zlato sa používalo ako platidlo a uchovateľ hodnôt už pred 6 000 rokmi. Dlho
bolo oporou mnohých národných mien. Bankovky sa voľne zamieňali za razené zlaté
mince. V Rakúsko-Uhorsku bolo po zavedení zlatého štandardu v rokoch 1892 – 1912
zmincovaných 375 ton zlata, čím sa zabezpečilo zlaté krytie bankoviek na viac
ako 60 percent.
Zlato proti štátu, štát proti zlatu
Prišli však vojny. Vlády financovali masívne výdavky emitovaním nových
papierových peňazí, čím sa znižovalo ich zlaté krytie a dochádzalo k rastu cien
v ekonomike, teda k inflácii. Podľa takzvaného Greshamovho zákona používali
ľudia na platenie menej hodnotné bankovky a na uchovanie hodnôt zlato, ktoré si
svoj lesk udržalo. V krízových obdobiach štáty zvyčajne od zlatého štandardu
upúšťali.
Naposledy sa k jeho modifikácii vrátil svet v roku 1944, keď sa víťaziace
mocnosti dohodli na novom medzinárodnom platobnom systéme postavenom na
štandarde zlatého dolára. V zlate sa vyrovnávali iba pohľadávky medzi
jednotlivými centrálnymi bankami, v praxi sa už zlaté mince ani zlatom kryté
obeživo nepoužívalo. Zlato sa hromadilo najmä vo Fort Knoxe, kde sa v tom čase
nachádzali dve tretiny svetových zásob menového zlata. Jedna troyská unca stála
35 dolárov.
Pre inflačnú politiku USA, ktoré po druhej svetovej vojne financovali dva
lokálne konflikty vo východnej Ázii, sa v závere 60. rokov začal bretton-woodsky
menový systém rozpadávať. V roku 1971 prezident Richard Nixon od štandardu
zlatej devízy oficiálne odstúpil. Odvtedy zaznamenalo zlato obrovské cenové
výkyvy. V súčasnosti sa cena troyskej unce pohybuje okolo 330 dolárov. Hoci sa
zlato nepoužíva v bežnej obchodnej výmene, v mysliach ľudí ešte stále vyvoláva
dôveru a ani investori naň nezanevreli.
Európa sa zbavuje zlatých rezerv
Efektné zábery z trezorov centrálnych bánk, kde na sebe ležia poukladané zlaté
tehličky, sa stali nočnou morou nejedného bankára. Bežní investori pritom o
tehličky väčšinou záujem nemajú. Zlato v trezore si totiž vyžaduje náklady na
poistenie a úschovu. Neprináša pritom žiadne výnosy či dividendy. Aj preto sa
niektoré centrálne banky (najmä v Európe) zlata vo veľkom zbavujú a do rezerv
nakupujú úročené cenné papiere.
Masívny predaj zlata z bankových rezerv by však spôsobil prudký pokles jeho
ceny. Preto sa „strážcovia mien" v eurozóne, vo Veľkej Británii, Švédsku a
Švajčiarsku v septembri 1999 dohodli, že do roku 2004 nepredajú z rezerv ročne
viac ako 400 ton. Napriek tomu cena zlata klesla, pre útlm svetovej ťažby však
nie až tak dramaticky. Národná banka Slovenska má zlaté rezervy v objeme zhruba
36 ton. Z devízových rezerv tvoria štyri percentá.
Podľa Svetovej rady pre zlato (World Gold Council – WGC), ktorá vznikla v roku
1987 a združuje hlavne zlaté bane, nie sú rezervy centrálnych bánk na to, aby
vyniesli maximum zisku, ale mali by slúžiť najmä na podporu dôvery. Okrem toho
príklad Bank of England ukázal, že predajom zlata sa nemusia dosiahnuť vytýčené
ciele.
Na aukciách, ktoré prebiehali od júla 1999 do marca 2002, predala 395 ton zlata,
pričom prišla až o 175 miliónov libier (10,6 mld. Sk). Zlato totiž následne
zdraželo takmer o 40 percent.
Znepokojenie u obchodníkov a ťažobných spoločností vyvoláva aj minuloročné
vyhlásenie prezidenta Bundesbanky Ernsta Weltekeho, že po roku 2004 banka za
časť zlatých rezerv nakúpi akcie. Nemenšie zdesenie vyvolali aj predaje zlata z
ruských štátnych rezerv.
Konkurent konvenčných alternatív
Vývoj ceny zlata od roku 2001 však potvrdzuje, že profesionálni manažéri takmer
po 20 rokoch opäť pokladajú zlato za nástroj ochrany pred rizikami. Situácia s
predajom bankového zlata nie je taká jednoznačná. Napríklad od januára 2001 do
konca roku 2002 narástla cena zlata o 17,2 %. Kým majitelia akcií počítali po
rozplynutí burzovej bubliny straty, majitelia zlata si mohli mädliť ruky.
Takáto situácia nastala aj v dôsledku irackého konfliktu, škandálov vo veľkých
amerických firmách a slabnúceho dolára. Na jednom jedinom kontrakte so zlatom
(100 troyských uncí) mohol teoreticky investor špekulujúci na rast cien zarobiť
až 7 800 USD. Ako preddavok na obchod, tzv. margin, pritom zaplatil iba 1 870
USD. Výnos, v tomto prípade vyše 517 %, mohol inkasovať v priebehu niekoľkých
mesiacov.
Na takéto predpoklady mali analytici dobré dôvody. V roku 1990, keď iracké
vojská vstúpili na územie Kuvajtu, sa posilnilo zlato až na 415,5 USD za troyskú
uncu. Kto predal zlato včas, zarobil. Kto ho drží doteraz, nemá zisk istý. Po
vypuknutí vojny v Iraku v tomto roku sa totiž prudký rast ceny nezopakoval a
rozprávkové zisky sa konať nebudú.
Príležitosť aj pre drobných investorov
Na Slovensku nefunguje burza, na ktorej by sa obchodovalo so zlatom. Najbližší
parket sa nachádza v Londýne, kde si možno kúpiť zlaté prúty aj mince a uložiť
ich v bankom trezore na takzvanom alokovanom účte. Sú očíslované a obsahujú
údaje o hmotnosti, čistote, ako aj o ich majiteľovi. Ten však musí platiť za
úschovu a poistenie.
Mnohí preto uprednostňujú tzv. nealokované účty. Nevlastnia konkrétnu tehličku,
a preto neplatia za jej úschovu. V prípade potreby si však môžu do dvoch
pracovných dní zlato vyzdvihnúť. Nevýhodou nealokovaných účtov je riziko krachu
depozitára.
Banky obchodujúce so zlatom obyčajne nenarábajú s menšími množstvami, ako je
tisíc troyských uncí. Vystupujú ako veľkoobchodníci so zlatom. Najväčšie bankové
domy tohto typu sa združujú v London Bullion Market Association (www.lbma.org.uk).
Jej členovia robia prevažnú väčšinu obchodov so zlatom na investičné účely. Ich
zákazníkmi sú najmä centrálne a komerčné banky, ktoré nakupujú zlato pre
klientov.
Kto chce kúpiť menšie množstvo tohto drahého žltého kovu, môže ho kupovať
napríklad v rámci austrálskeho programu Perth Mint Certificate. Minimálny objem
investície do zlatého certifikátu je 10-tisíc USD (390-tis. Sk). Investor
dostane potvrdenie o kúpe približne 32 troyských uncí. Ďalšou možnosťou je
obrátiť sa na medzinárodnú spoločnosť Kitco Inc. (www.kitco.com) a kúpiť si
zlato v hodnote už od jednej troyskej unce. Investor sa stáva podielnikom
združeného zlatého účtu.
Zlaté plány, dlhopisy a deriváty
Možnosťou sú aj zlaté a strieborné akumulačné plány. Tie zaviedla v roku 1980
japonská spoločnosť Tanaka Kikinzoku Kogyo a postupne ich prevzali nielen banky
obchodujúce so zlatom, ale i banské firmy a obchodné spoločnosti.
Podstatou plánov je pravidelné mesačné vkladanie malých súm na zlatý účet.
Zvláštnosťou je to, že hoci investor posiela peniaze raz za mesiac, zlato sa
nakupuje každý deň. Investor pošle napríklad 1 000 dolárov, ktoré sa rozdelia na
nákupy po 50 USD počas 20 obchodných dní. Tak možno nakúpiť viac zlata, keď je
cena nízka, a menej kovu, keď je vysoká. Investor môže akumulačný plán
kedykoľvek ukončiť a prevziať si zlato v podobe mincí, prútov alebo dokonca
šperkov.
Špecializované banky a veľké komerčné banky emitujú dlhopisy naviazané na zlato.
Spájajú výhody zlata a cenných papierov. Tieto dlhopisy a pokladničné poukážky
sú denominované vo všetkých hlavných svetových menách.
Využívajú sa aj futurity a opcie na zlato a striebro. Ide o klasické komoditné
deriváty. Investor kupujúci kontrakt si môže po jeho vypršaní zvoliť buď
finančné vyrovnanie, alebo dodávku fyzického zlata v zodpovedajúcom objeme, čo
je však zriedkavé. Opcie a futurity na zlato a striebro sa obchodujú najmä na
špecializovaných komoditných burzách, z ktorých najväčšie sú New York Mercantile
Exchange Comex Division (www.nymex.com) a Tokyo Commodity Exchange (www.tocom.or.jp).
Mince – záľuba a investícia v jednom
Zlaté aj strieborné mince a malé prúty s hmotnosťou od niekoľkých gramov až po
jeden kilogram sú najbežnejšou formou investovania jednotlivcov do zlata.
Najznámejšou a najviac obchodovanou zlatou mincou určenou na bežné investovanie
je juhoafrický Krügerov rand. Na medzinárodný trh vstúpila v roku 1967 emisiou
55 miliónov exemplárov. V súčasnosti slúži aj ako zákonné platidlo, navyše
oslobodené od daní.
Minca sa na začiatku apríla predávala na Sandtonskej burze za 2 870
juhoafrických randov, čiže v prepočte za zhruba 333 eur (bezmála 14-tisíc
korún). Váži 33,9 gramu, z čoho 31,1 gramu (presne jedna troyská unca) tvorí
rýdze zlato a zvyšok medená zliatina, ktorá zvyšuje odolnosť proti povrchovému
poškodeniu.
Vzhľadom na to má Krügerov rand – na rozdiel od konkurenčných zlatých mincí, ako
sú napríklad Maple Leaf (Kanada), Brittania, Panda (Čína) alebo Philharmonic
(Rakúsko) – len 22 namiesto 24 karátov. Nejde pritom o numizmatické mince, v
ktorých prípade je rozhodujúcou zložkou ceny vzácnosť mince a jej povrchová
úprava.
Slovenské mince obľubujú emigranti
Na Slovensku je možné kúpiť len pamätné zlaté a strieborné mince. Vychádzajú
však vo veľmi obmedzenom množstve. Podľa zákona sú banky povinné akceptovať
pamätné mince ako akékoľvek iné, ale v bežnej obchodnej sieti sa nevyužívajú.
Ich zberateľská hodnota je totiž oveľa vyššia ako nominálna a spravidla ani
nominálna nezodpovedá hodnote zlata, ktoré obsahujú. Hoci napríklad mincu v
nominálnej hodnote 10 000 korún predávala Národná banka Slovenska za 12-tisíc
korún, nestačilo to pokryť ani náklady na vyrazenie.
Zlaté mince sa totiž vyrábajú špeciálne na zberateľské účely v kvalite „proof",
teda so zrkadlovým leskom. Nákladné je aj ich balenie. Najskôr časť emisie
predávajú banky za nominálnu hodnotu plus obchodná marža, neskôr v
špecializovaných numizmatických predajniach a podnikovej predajni Mincovne v
Kremnici.
O dobrom biznise však môžu hovoriť numizmatici predávajúci mince na
numizmatických burzách. Spomínaná desaťtisícovka sa predáva za 18 000 až 20 500
Sk. Slovenské mince sú pritom veľmi žiadané nielen na Slovensku, ale najmä u
slovenských emigrantov v USA a Kanade.
Japonci sa poisťujú pred krízou bánk
Podľa údajov WGC dosahuje ročná produkcia zlata na svete okolo 2 500 ton. Takmer
80 percent z tohto množstva spotrebujú výrobcovia klenotov. Pritom ročná potreba
zlata na svete sa odhaduje na 3 500 ton. V súčasnosti je veľký záujem o zlato
najmä v Japonsku, kde ho súkromní investori kupujú vo veľkom, lebo sa obávajú,
že bankový systém krajiny sa zrúti, a zlato ako hmotný poklad by sa pre nich
mohlo stať zábezpekou.
Mnoho obyvateľov pritom investuje najmä do nákupu šperkov. Na zlato sú najviac
zaťažení v Indii (726,7 tony), v Severnej a Južnej Amerike (510,6 tony) a na
Blízkom východe (438,2 tony). Zlato je veľmi populárne aj medzi spotrebiteľmi v
Číne, Hongkongu a na Taiwane (spolu 269,7 tony), v juhovýchodnej Ázii (267 ton)
a v Európe (274,9 tony).
Česi najväčší zlatí exportéri v Európe
Najväčším producentom zlata v Európe je síce Švédsko, kde sa ročne ťaží 4,5 tony
kovu, ale papierovo ho predstihla Česká republika. Vlani totiž vyviezla podľa
štatistiky Colného úradu ČR 4,9 tony surového zlata za viac ako 1,6 mld. Kč, čo
zodpovedá tretine zlatých rezerv Českej národnej banky. Najviac zlata (za 1,3
mld. Kč) smerovalo do Nemecka. Nik pritom nedokáže vysvetliť, odkiaľ sa toľko
surového zlata mohlo v Česku vziať.
V posledných rokoch sa doviezol len zlomok tohto množstva. V roku 2002 to bolo
napríklad 32 kg surového zlata a podľa colníkov len 48 kg zlatého prachu za
250-tisíc Kč. V ČR sa pritom v oblasti Mokrska nachádza najväčšie nálezisko
zlata v Európe. Je však v chránenej krajinnej oblasti. Ťažba by bola v
súčasnosti neefektívna. Maličké čiastočky zlata by sa totiž museli získavať z
množstva horniny nákladnou a zložitou technológiou na báze ortuti, s čím
nesúhlasia najmä environmentalisti. Preto sa neťaží.
ČNB nepredala zo zlatých rezerv ani gram a ani ostatné komerčné banky s takým
objemom neobchodovali. Ani klenotníci a obchodníci s drahými kovmi nedokážu
export takmer piatich ton surového zlata vysvetliť. Odborníci sa preto
domnievajú, že nešlo o skutočný vývoz, ale o daňový podvod.
Koniec zlatej éry na Slovensku
Pri vývoze zlata v hodnote 1,6 mld. Kč štát totiž na odpočtoch DPH zaplatí 360
miliónov Kč. „Ak vývozcovia splnili podmienky na odpočet dane, štát im zaplatenú
daň vrátil,“ uviedla pre ČTK hovorkyňa Ministerstva financií ČR Eva Nováková.
Podľa predsedu Českého zväzu klenotníkov Jindřicha Hrdého existujú firmy,
ktorých zamestnanci do Česka pašujú zlato na vlastnom tele. Tieto firmy si potom
zaobstarajú nákupné doklady, zlato deklarujú ako vývoz a nechajú si vyplatiť
DPH. V celej Európskej únii je zlato kúpené na účely investovania vyňaté spod
DPH.
O tom, že sa zlato skutočne do ČR pašuje vo veľkom, vypovedajú aj správy o
colných alebo policajných záchytoch zlata. V roku 2001 bol na Morave zachytený
pokus o prepašovanie troch ton zlatých tehál. Niekoľko rokov predtým bol
zaznamenaný pokus o prevoz 1,1 tony zlata. Bolo určené na ďalší predaj mimo
územia republiky.
Ani na Slovensku sa už zlato neťaží. Jediná baňa v Hodruši-Hámroch je v
likvidácii od júla 2001. Definitívny koniec zlatej éry na Slovensku je určený na
6. júna 2003. Výnimkou ostáva len niekoľko desiatok zlatokopov.
Tým sa podarí občas zachytiť zopár zrniečok zlatého prachu na splavoch
vystlaných manchestrom na Dunaji a v Zlatnej na Ostrove. S ryžovacou doskou to
tiež skúšajú v Zlatých Moravciach a v zákrute Hrona pod zrúcaninou Revišského
hradu. Ide však len o šport a formu trávenia voľného času. Z tejto rybačky ešte
nikto nezbohatol.
Zdroj: TREND - marec 2003