-Zlato istotou v neistote

Kým majitelia akcií počítali po rozplynutí burzovej bubliny straty, vlastníci zlata si mohli mädliť ruky

Zlato sa používalo ako platidlo a uchovateľ hodnôt už pred 6 000 rokmi. Dlho bolo oporou mnohých národných mien. Bankovky sa voľne zamieňali za razené zlaté mince. V Rakúsko-Uhorsku bolo po zavedení zlatého štandardu v rokoch 1892 – 1912 zmincovaných 375 ton zlata, čím sa zabezpečilo zlaté krytie bankoviek na viac ako 60 percent.

Zlato proti štátu, štát proti zlatu

Prišli však vojny. Vlády financovali masívne výdavky emitovaním nových papierových peňazí, čím sa znižovalo ich zlaté krytie a dochádzalo k rastu cien v ekonomike, teda k inflácii. Podľa takzvaného Greshamovho zákona používali ľudia na platenie menej hodnotné bankovky a na uchovanie hodnôt zlato, ktoré si svoj lesk udržalo. V krízových obdobiach štáty zvyčajne od zlatého štandardu upúšťali.

Naposledy sa k jeho modifikácii vrátil svet v roku 1944, keď sa víťaziace mocnosti dohodli na novom medzinárodnom platobnom systéme postavenom na štandarde zlatého dolára. V zlate sa vyrovnávali iba pohľadávky medzi jednotlivými centrálnymi bankami, v praxi sa už zlaté mince ani zlatom kryté obeživo nepoužívalo. Zlato sa hromadilo najmä vo Fort Knoxe, kde sa v tom čase nachádzali dve tretiny svetových zásob menového zlata. Jedna troyská unca stála 35 dolárov.

Pre inflačnú politiku USA, ktoré po druhej svetovej vojne financovali dva lokálne konflikty vo východnej Ázii, sa v závere 60. rokov začal bretton-woodsky menový systém rozpadávať. V roku 1971 prezident Richard Nixon od štandardu zlatej devízy oficiálne odstúpil. Odvtedy zaznamenalo zlato obrovské cenové výkyvy. V súčasnosti sa cena troyskej unce pohybuje okolo 330 dolárov. Hoci sa zlato nepoužíva v bežnej obchodnej výmene, v mysliach ľudí ešte stále vyvoláva dôveru a ani investori naň nezanevreli.

Európa sa zbavuje zlatých rezerv

Efektné zábery z trezorov centrálnych bánk, kde na sebe ležia poukladané zlaté tehličky, sa stali nočnou morou nejedného bankára. Bežní investori pritom o tehličky väčšinou záujem nemajú. Zlato v trezore si totiž vyžaduje náklady na poistenie a úschovu. Neprináša pritom žiadne výnosy či dividendy. Aj preto sa niektoré centrálne banky (najmä v Európe) zlata vo veľkom zbavujú a do rezerv nakupujú úročené cenné papiere.

Masívny predaj zlata z bankových rezerv by však spôsobil prudký pokles jeho ceny. Preto sa „strážcovia mien" v eurozóne, vo Veľkej Británii, Švédsku a Švajčiarsku v septembri 1999 dohodli, že do roku 2004 nepredajú z rezerv ročne viac ako 400 ton. Napriek tomu cena zlata klesla, pre útlm svetovej ťažby však nie až tak dramaticky. Národná banka Slovenska má zlaté rezervy v objeme zhruba 36 ton. Z devízových rezerv tvoria štyri percentá.

Podľa Svetovej rady pre zlato (World Gold Council – WGC), ktorá vznikla v roku 1987 a združuje hlavne zlaté bane, nie sú rezervy centrálnych bánk na to, aby vyniesli maximum zisku, ale mali by slúžiť najmä na podporu dôvery. Okrem toho príklad Bank of England ukázal, že predajom zlata sa nemusia dosiahnuť vytýčené ciele.

Na aukciách, ktoré prebiehali od júla 1999 do marca 2002, predala 395 ton zlata, pričom prišla až o 175 miliónov libier (10,6 mld. Sk). Zlato totiž následne zdraželo takmer o 40 percent.

Znepokojenie u obchodníkov a ťažobných spoločností vyvoláva aj minuloročné vyhlásenie prezidenta Bundesbanky Ernsta Weltekeho, že po roku 2004 banka za časť zlatých rezerv nakúpi akcie. Nemenšie zdesenie vyvolali aj predaje zlata z ruských štátnych rezerv.

Konkurent konvenčných alternatív

Vývoj ceny zlata od roku 2001 však potvrdzuje, že profesionálni manažéri takmer po 20 rokoch opäť pokladajú zlato za nástroj ochrany pred rizikami. Situácia s predajom bankového zlata nie je taká jednoznačná. Napríklad od januára 2001 do konca roku 2002 narástla cena zlata o 17,2 %. Kým majitelia akcií počítali po rozplynutí burzovej bubliny straty, majitelia zlata si mohli mädliť ruky.

Takáto situácia nastala aj v dôsledku irackého konfliktu, škandálov vo veľkých amerických firmách a slabnúceho dolára. Na jednom jedinom kontrakte so zlatom (100 troyských uncí) mohol teoreticky investor špekulujúci na rast cien zarobiť až 7 800 USD. Ako preddavok na obchod, tzv. margin, pritom zaplatil iba 1 870 USD. Výnos, v tomto prípade vyše 517 %, mohol inkasovať v priebehu niekoľkých mesiacov.

Na takéto predpoklady mali analytici dobré dôvody. V roku 1990, keď iracké vojská vstúpili na územie Kuvajtu, sa posilnilo zlato až na 415,5 USD za troyskú uncu. Kto predal zlato včas, zarobil. Kto ho drží doteraz, nemá zisk istý. Po vypuknutí vojny v Iraku v tomto roku sa totiž prudký rast ceny nezopakoval a rozprávkové zisky sa konať nebudú.

Príležitosť aj pre drobných investorov

Na Slovensku nefunguje burza, na ktorej by sa obchodovalo so zlatom. Najbližší parket sa nachádza v Londýne, kde si možno kúpiť zlaté prúty aj mince a uložiť ich v bankom trezore na takzvanom alokovanom účte. Sú očíslované a obsahujú údaje o hmotnosti, čistote, ako aj o ich majiteľovi. Ten však musí platiť za úschovu a poistenie.

Mnohí preto uprednostňujú tzv. nealokované účty. Nevlastnia konkrétnu tehličku, a preto neplatia za jej úschovu. V prípade potreby si však môžu do dvoch pracovných dní zlato vyzdvihnúť. Nevýhodou nealokovaných účtov je riziko krachu depozitára.

Banky obchodujúce so zlatom obyčajne nenarábajú s menšími množstvami, ako je tisíc troyských uncí. Vystupujú ako veľkoobchodníci so zlatom. Najväčšie bankové domy tohto typu sa združujú v London Bullion Market Association (www.lbma.org.uk). Jej členovia robia prevažnú väčšinu obchodov so zlatom na investičné účely. Ich zákazníkmi sú najmä centrálne a komerčné banky, ktoré nakupujú zlato pre klientov.

Kto chce kúpiť menšie množstvo tohto drahého žltého kovu, môže ho kupovať napríklad v rámci austrálskeho programu Perth Mint Certificate. Minimálny objem investície do zlatého certifikátu je 10-tisíc USD (390-tis. Sk). Investor dostane potvrdenie o kúpe približne 32 troyských uncí. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodnú spoločnosť Kitco Inc. (www.kitco.com) a kúpiť si zlato v hodnote už od jednej troyskej unce. Investor sa stáva podielnikom združeného zlatého účtu.

Zlaté plány, dlhopisy a deriváty

Možnosťou sú aj zlaté a strieborné akumulačné plány. Tie zaviedla v roku 1980 japonská spoločnosť Tanaka Kikinzoku Kogyo a postupne ich prevzali nielen banky obchodujúce so zlatom, ale i banské firmy a obchodné spoločnosti.

Podstatou plánov je pravidelné mesačné vkladanie malých súm na zlatý účet. Zvláštnosťou je to, že hoci investor posiela peniaze raz za mesiac, zlato sa nakupuje každý deň. Investor pošle napríklad 1 000 dolárov, ktoré sa rozdelia na nákupy po 50 USD počas 20 obchodných dní. Tak možno nakúpiť viac zlata, keď je cena nízka, a menej kovu, keď je vysoká. Investor môže akumulačný plán kedykoľvek ukončiť a prevziať si zlato v podobe mincí, prútov alebo dokonca šperkov.

Špecializované banky a veľké komerčné banky emitujú dlhopisy naviazané na zlato. Spájajú výhody zlata a cenných papierov. Tieto dlhopisy a pokladničné poukážky sú denominované vo všetkých hlavných svetových menách.

Využívajú sa aj futurity a opcie na zlato a striebro. Ide o klasické komoditné deriváty. Investor kupujúci kontrakt si môže po jeho vypršaní zvoliť buď finančné vyrovnanie, alebo dodávku fyzického zlata v zodpovedajúcom objeme, čo je však zriedkavé. Opcie a futurity na zlato a striebro sa obchodujú najmä na špecializovaných komoditných burzách, z ktorých najväčšie sú New York Mercantile Exchange Comex Division (www.nymex.com) a Tokyo Commodity Exchange (www.tocom.or.jp).

Mince – záľuba a investícia v jednom

Zlaté aj strieborné mince a malé prúty s hmotnosťou od niekoľkých gramov až po jeden kilogram sú najbežnejšou formou investovania jednotlivcov do zlata. Najznámejšou a najviac obchodovanou zlatou mincou určenou na bežné investovanie je juhoafrický Krügerov rand. Na medzinárodný trh vstúpila v roku 1967 emisiou 55 miliónov exemplárov. V súčasnosti slúži aj ako zákonné platidlo, navyše oslobodené od daní.

Minca sa na začiatku apríla predávala na Sandtonskej burze za 2 870 juhoafrických randov, čiže v prepočte za zhruba 333 eur (bezmála 14-tisíc korún). Váži 33,9 gramu, z čoho 31,1 gramu (presne jedna troyská unca) tvorí rýdze zlato a zvyšok medená zliatina, ktorá zvyšuje odolnosť proti povrchovému poškodeniu.

Vzhľadom na to má Krügerov rand – na rozdiel od konkurenčných zlatých mincí, ako sú napríklad Maple Leaf (Kanada), Brittania, Panda (Čína) alebo Philharmonic (Rakúsko) – len 22 namiesto 24 karátov. Nejde pritom o numizmatické mince, v ktorých prípade je rozhodujúcou zložkou ceny vzácnosť mince a jej povrchová úprava.

Slovenské mince obľubujú emigranti

Na Slovensku je možné kúpiť len pamätné zlaté a strieborné mince. Vychádzajú však vo veľmi obmedzenom množstve. Podľa zákona sú banky povinné akceptovať pamätné mince ako akékoľvek iné, ale v bežnej obchodnej sieti sa nevyužívajú. Ich zberateľská hodnota je totiž oveľa vyššia ako nominálna a spravidla ani nominálna nezodpovedá hodnote zlata, ktoré obsahujú. Hoci napríklad mincu v nominálnej hodnote 10 000 korún predávala Národná banka Slovenska za 12-tisíc korún, nestačilo to pokryť ani náklady na vyrazenie.

Zlaté mince sa totiž vyrábajú špeciálne na zberateľské účely v kvalite „proof", teda so zrkadlovým leskom. Nákladné je aj ich balenie. Najskôr časť emisie predávajú banky za nominálnu hodnotu plus obchodná marža, neskôr v špecializovaných numizmatických predajniach a podnikovej predajni Mincovne v Kremnici.

O dobrom biznise však môžu hovoriť numizmatici predávajúci mince na numizmatických burzách. Spomínaná desaťtisícovka sa predáva za 18 000 až 20 500 Sk. Slovenské mince sú pritom veľmi žiadané nielen na Slovensku, ale najmä u slovenských emigrantov v USA a Kanade.

Japonci sa poisťujú pred krízou bánk

Podľa údajov WGC dosahuje ročná produkcia zlata na svete okolo 2 500 ton. Takmer 80 percent z tohto množstva spotrebujú výrobcovia klenotov. Pritom ročná potreba zlata na svete sa odhaduje na 3 500 ton. V súčasnosti je veľký záujem o zlato najmä v Japonsku, kde ho súkromní investori kupujú vo veľkom, lebo sa obávajú, že bankový systém krajiny sa zrúti, a zlato ako hmotný poklad by sa pre nich mohlo stať zábezpekou.

Mnoho obyvateľov pritom investuje najmä do nákupu šperkov. Na zlato sú najviac zaťažení v Indii (726,7 tony), v Severnej a Južnej Amerike (510,6 tony) a na Blízkom východe (438,2 tony). Zlato je veľmi populárne aj medzi spotrebiteľmi v Číne, Hongkongu a na Taiwane (spolu 269,7 tony), v juhovýchodnej Ázii (267 ton) a v Európe (274,9 tony).

Česi najväčší zlatí exportéri v Európe

Najväčším producentom zlata v Európe je síce Švédsko, kde sa ročne ťaží 4,5 tony kovu, ale papierovo ho predstihla Česká republika. Vlani totiž vyviezla podľa štatistiky Colného úradu ČR 4,9 tony surového zlata za viac ako 1,6 mld. Kč, čo zodpovedá tretine zlatých rezerv Českej národnej banky. Najviac zlata (za 1,3 mld. Kč) smerovalo do Nemecka. Nik pritom nedokáže vysvetliť, odkiaľ sa toľko surového zlata mohlo v Česku vziať.

V posledných rokoch sa doviezol len zlomok tohto množstva. V roku 2002 to bolo napríklad 32 kg surového zlata a podľa colníkov len 48 kg zlatého prachu za 250-tisíc Kč. V ČR sa pritom v oblasti Mokrska nachádza najväčšie nálezisko zlata v Európe. Je však v chránenej krajinnej oblasti. Ťažba by bola v súčasnosti neefektívna. Maličké čiastočky zlata by sa totiž museli získavať z množstva horniny nákladnou a zložitou technológiou na báze ortuti, s čím nesúhlasia najmä environmentalisti. Preto sa neťaží.

ČNB nepredala zo zlatých rezerv ani gram a ani ostatné komerčné banky s takým objemom neobchodovali. Ani klenotníci a obchodníci s drahými kovmi nedokážu export takmer piatich ton surového zlata vysvetliť. Odborníci sa preto domnievajú, že nešlo o skutočný vývoz, ale o daňový podvod.

Koniec zlatej éry na Slovensku

Pri vývoze zlata v hodnote 1,6 mld. Kč štát totiž na odpočtoch DPH zaplatí 360 miliónov Kč. „Ak vývozcovia splnili podmienky na odpočet dane, štát im zaplatenú daň vrátil,“ uviedla pre ČTK hovorkyňa Ministerstva financií ČR Eva Nováková.

Podľa predsedu Českého zväzu klenotníkov Jindřicha Hrdého existujú firmy, ktorých zamestnanci do Česka pašujú zlato na vlastnom tele. Tieto firmy si potom zaobstarajú nákupné doklady, zlato deklarujú ako vývoz a nechajú si vyplatiť DPH. V celej Európskej únii je zlato kúpené na účely investovania vyňaté spod DPH.

O tom, že sa zlato skutočne do ČR pašuje vo veľkom, vypovedajú aj správy o colných alebo policajných záchytoch zlata. V roku 2001 bol na Morave zachytený pokus o prepašovanie troch ton zlatých tehál. Niekoľko rokov predtým bol zaznamenaný pokus o prevoz 1,1 tony zlata. Bolo určené na ďalší predaj mimo územia republiky.

Ani na Slovensku sa už zlato neťaží. Jediná baňa v Hodruši-Hámroch je v likvidácii od júla 2001. Definitívny koniec zlatej éry na Slovensku je určený na 6. júna 2003. Výnimkou ostáva len niekoľko desiatok zlatokopov.

Tým sa podarí občas zachytiť zopár zrniečok zlatého prachu na splavoch vystlaných manchestrom na Dunaji a v Zlatnej na Ostrove. S ryžovacou doskou to tiež skúšajú v Zlatých Moravciach a v zákrute Hrona pod zrúcaninou Revišského hradu. Ide však len o šport a formu trávenia voľného času. Z tejto rybačky ešte nikto nezbohatol.

Zdroj: TREND - marec 2003

Powered by Zen Cart