-Nevydaná emisia československých voj. poukážok 1944


Obr.1. Líce nevydanej modifikácie poukážky v hodnote 100 korún z r. 1944.

NEVYDANÁ MODIFIKOVANÁ EMISIA ČESKOSLOVENSKÝCH VOJENSKÝCH POUKÁŽOK Z ROKU 1944 PRE ÚZEMIE PROTEKTORÁT


Obr. 2. Rub nevydanej modifikácie poukážky v hodnote 100 korún z r. 1944.

   Rozdielne hospodárske pomery, ktoré sa po rozbití Československa vyvíjali v protektoráte a na Slovensku viedli k postupnej divergencii cenových hladín a k rozdielnej vnútornej hodnote oboch mien. Situáciu v protektoráte charakterizovala na jednej strane síce stabilná hladina cien na dôsledne kontrolovanom viazanom trhu, kde však bol nedostatok tovaru, a na druhej strane enormný rast cien na čiernom trhu, ktorý odrážal skutočné cenové relácie a silnú inflačnú emisiu obeživa. Na Slovensku, napriek zavedeniu určitej formy prídelového systému 1. septembra 1941, bol po celú vojnu relatívny dostatok potravín a ostatného tovaru, ktorý bránil vzniku čierneho trhu a prudkému poklesu kúpnej sily slovenskej koruny.


Obr. 3. Líce vydanej poukážky v hodnote 100 korún z r. 1944.

   Protektorátna a slovenská koruna neboli v priamom devízovom vzťahu. Ich pomer mohol byť určovaný iba prepočtom cez ríšsku marku a nadiktovaný, tzv. clearingový kurz slovenskej koruny k marke (1 RM = 10 K, 1 RM = 11.62 Ks) zodpovedajúci predvojnovej (nereálnej) zlatej parite československej koruny a ríšskej marky. Tým bola slovenská koruna oproti protektorátnej síce nominálne znehodnotená (1 Ks = 0,86 K), ale vzhľadom na situáciu na vnútornom trhu sa jej reálna hodnota až do jesene 1944 výrazne zvyšovala. I keď určovať vzťah oboch mien je problematické, ich skutočný pomer vyplýva z reálneho kurz ríšskej marky na bratislavskej burze, ktorý až do jesene 1944 predstavoval 4 Ks za 1 RM. 1 Ks teda zodpovedala zhruba 2,5 K, v dobových prameňoch (list min. financií z 4. 3. 1945 adresovaný min. zahraničiu, archív MZV ČR v Prahe, fond Londýnsky archív) sa uvádza až 3 K, ale zároveň sa tento pomer spochybňuje. Po začiatku priamej Nemeckej okupácie Slovenska 29. 8. 1944 však enormná inflačná emisia obeživa na Slovensku (mesačne cca 1 mld. Ks) priblížila hodnotu slovenskej koruny korune protektorátnej. Preto sa v lete 1945 používal na prepočet oboch mien iba pomer 1.16 K = 1 Ks a pri menovej reforme 31. 10. 1945 boli obe koruny postavené na rovnakú úroveň (1 K = 1 Ks = 1 Kčs), i keď i v tomto prípade bola slovenská koruna hodnotnejšia. Rozdiely v hodnote meny i v cenových hladinách v protektoráte a na Slovensku si uvedomovala i československá exilová vláda v Londýne. Preto pri objednávke tlače vojenských poukážok sa na jeseň 1944 objavil názor, že na území Moravy a Čiech by sa mali vydávať poukážky odlíšené farebne alebo pretlačou (MIXA 1987). Zabezpečením ich výroby bol poverený vtedajší veľvyslanec ČSR v Moskve Dr. Zdeněk Fierlinger, ktorý však zastával názor, že medzi hodnotou vojenských poukážok na Slovensku a v protektoráte by sa nemal robiť rozdiel.

   Ako je všeobecne známe, na celom oslobodzovanom území ČSR sa nakoniec používali poukážky rovnakého tvaru. Až v lete 1945 boli vyššie nominály vojenských poukážok obiehajúcich na Slovensku (100, 500 a 1000 Sk) oddelené od rovnakých poukážok v protektoráte kolkovaním. Z doteraz publikovaných dokumentov (MIXA 1987) však nevyplýva, že by československé vojenské poukážky boli v odlišnom prevedení alebo s pretlačou vôbec vyrobené. V archíve MZV ČR sa však podarilo nájsť dokumenty, ktoré ukazujú, že sovietska strana odmietla z technologických dôvodov pretláčať už vytlačené poukážky a navrhli vytlačiťpoukážky s rovnakým obrazom, ale v iných farbách a s bielymi okrajmi. Vzhľadom na kapacitu tlačiarne a vyšší stupeň znehodnotenia protektorátnej koruny však bolo rozhodnuté tlačiť najprv poukážky pre protektorát iba v hodnotách 20, 100, 500 a 1000 K. Minister financií Dr. Feierabend dal súhlas k tlači protektorátnych poukážok 2. 12. 1945. Otázku tlače nižších denominácií odsunul na neskoršiu dobu. 20. 12. 1944 Dr. Ripka dal veľvyslancovi z ZSSR predbežný pokyn na vytlačenie protektorátnych poukážok v hodnote 2 miliárd korún. 6. februára 1945 žiadalo ministerstvo financií v Londýne vytlačenie ďalších protektorátnych poukážok v hodnote 5 miliárd korún.

   Materiálnym dokladom prípravy tlače protektorátnych poukážok (v dobových prameňoch sa nazývajú aj poukážky nového vzoru, zatiaľ čo dovtedy tlačené poukážky sa nazývajú obyčajné, starého vzoru alebo slovenské) sú vzory nátlačkov poukážok v hodnote 100, 500 a 1000 korún, ktoré sa podarilo nájsť v archíve tlačiarne Goznak v Moskve. Od všeobecne známych vydaných poukážok sa odlišujú farbou hlavnej tlače, číslovania a absenciou ochranných kolorujúcich podtlačí zasahujúcich na celú plochu poukážok (Obr. 1-9). Nevydaná modifikácia 100-korunáčky (Obr. 1 a 2) má na oboch stranách rovnakú zelenú vedúcu farbu ako vydaná poukážka (Obr. 3). Podtlač na oboch stranách je svetle zelenkastá, leží však iba pod hlavným obrazom. Sériové písmená a čísla poukážky sú čierne, rovnakého tvaru ako na jednom z dvoch variantov vydanej 100-korunáčky. Sériové písmená sú AE, číslovanie vzoru je šesťmiestne 123456. Na rozdiel od vydanej podoby poukážky je však číslovanie umiestnené na nepotlačenom okraji, pod hlavným obrazom.

   Nevydaná modifikácia 500-korunáčky (Obr. 4 a 5) má na oboch stranách fialovo-hnedú vedúci farbu a svetle zelenkastú podtlač rovnakého pseudoreliéfneho ochranného rastra ako na vydanej poukážke (Obr. 6). Podtlač leží tiež iba pod hlavným obrazom. Sériové písmená a čísla 500-korunáčky sú čierne.. Sériové písmená sú tiež AE, číslovanie vzoru je šesťmiestne 123456, rovnakého tvaru ako na vydaných i nevydaných 100-korunových poukážkach, ale menšie ako na vydanej 500-korunáčke.

 

   Nevydaná modifikácia 1000-korunáčky (Obr. 7 a 8) má na oboch stranách čiernomodrú vedúcu farbu a ružovú podtlač rovnakého pseudoreliéfneho ochranného rastra ako na vydanej 1000-korunáčke (Obr. 9). Podtlač leží tiež iba pod hlavným obrazom. Sériové písmená a čísla 1000-korunáčky sú čierne, menšie ako na vydaných 1000-korunáčkach a rovnakého tvaru ako na nevydanej 100 a 500-korunáčke. Sériové písmená sú na rozdiel od oboch nižších denominácií AH, číslovanie vzoru je šesťmiestne 123456. V právnej klauzule “TATO POUKÁZKA PLATÍ” chýbajú na nevydanej poukážke dĺžne nad A v slove POUKÁZKA a nad i v slove PLATÍ (Obr. 10).

   Vzory sú vytlačené na prírodne žltom papieri viditeľnom na širokých nepotlačených okrajoch všetkých poukážok. Papier má rovnakú vodotlač ako vydané poukážky. Poukážky sú vlepené do zošitku z hrubého prírodne žltého kartónu o rozmeroch 190 x 100 mm. Na jeho prednej strane je v dvoch riadkoch čierny ruský nápis ДЕНЕЖНЫЕ ЗНАКИ ЧЕХОСЛОВАКИИ. Vlepenie vzorov do zošitku dokazuje, že s nižšími hodnotami sa pri tejto modifikovanej emisii naozaj nerátalo. Bezprostrední dôvody nevydania opisovanej modifikácie vojenských poukážok, resp. toho, že ich sériová tlač sa ani nezačala nie sú zatiaľ z pôvodných dobových prameňov explicitne známe. Môžeme preto vyslovovať len viac alebo menej pravdepodobné hypotézy. V ich pozadí však bezpochyby stoja protesty sovietskej strany, ktorá už pri úvahách o tlači protektorátnych poukážok sa čudovala, že československé orgány chcú udržiavať menové rozdelenie oslobodeného územia. Týmto námietkam československé orgány oponovali tým, že tak ako tak sovietske vojská bez prekážok operujú na niekoľkých menových územiach. Nepriamo tieto naznačujú aj protesty veliteľstva Červenej armády proti kolkovaniu peňazí na Slovensku v lete 1945, ktoré v konečnom dôsledku malo rovnaký účinok ako neuskutočnené vydanie odlišných poukážok v protektoráte a podľa veliteľstva sťažovalo pohyb sovietskych vojsk medzi Slovenskom a Moravou. Na jeho protest bolo príslušníkom Červenej armády umožnené platiť na Slovensku aj nekolkovanými poukážkami. Existencia drobných pravopisných chýb na nevydanej modifikácii 1000-korunáčky (Obr. 10) nemá s nevydaním modifikovanej emisie preukázateľne nič spoločného. Drobné pravopisné chyby spôsobené neznalosťou jemných rozdielov medzi češtinou a slovenčinou i úpravami niektorých pôvodne českých textov na slovenské . Takýchto chýb je aj na vydaných poukážkach viac.

Literatúra:
MIXA, M., 1987: Starosti s papírovými penězi ČSR za 2. světové války. Poukázky 1944 a měnová opatření. První část. Hradec Králové ŠUSTEK, Z., 1998: Neznáme návrhy československých vojenských poukážok z roku 1944 a štátoviek a bankoviek z roku 1953. Numizmatika, 16: 40-64.

Zdroj: MERKUR REVUE

Horkýže Slíže - ChilliStyle.eu
Powered by Zen Cart