- Ako sa zrodila mena Slovenského štátu

   Prvé kroky - menová odluka. 15. marca 1939 - okupácia zvyšku Čiech a Moravy nemeckou armádou dovŕšila rozpad pôvodne jednotného československého menového územia na dve nové oblasti, oddelené štátnou hranicou. VČechách a na Morave ponechal Hitlerov okupačný dekrét korunu v platnosti "až do ďaľších rozhodnutí" a súčasne na územie novovzniknutého útvaru Protektorát Čechy a Morava rozšíril platnosť ríšskej marky v pomere 10 K za 1 RM. Mena na Slovensku sa legislatívne začala oddelovať od meny protektorátneho územia postupne, niekoľkými provizórnymi opatreniami slovenskej vlády. Už 14. marca vláda rámcovo upravila platobný styk s cudzinou vrátane Čiech a Moravy, pričom ponechala v platnosti dovtedajšie devízové predpisy. 16. marca dočasne obmedzila výplaty vkladov v peňažných ústavoch, zakázala výplaty a prevody vkladov v pražskej Poštovej sporiteľni a správou meny a devíz poverila bratislavskú pobočku Národnej banky československej, ktorej podriadila všetky ostatné pobočky na Slovensku. Ministrom financií Slovenského štátu sa stal poslanec Mikuláš Pružinský (1886 - 1953). 18. marca zaviedla devízovú kontrolu zásielok adresovaných do cudzinya vyhláškou ministra financiíz 24. marca zaviedla klíringový platobný styk s Nemeckou ríšou a s Protktorátom Čechy a Morava. Tým de facto vznikla slovenská mena. Na území Slovenska však stále platili všetky československé kovové i papierové platidlá a ešte niekoľko dní po vzniku Slovenského štátu sa účtovalo v československých korunách. Vzhľadom na to, že na celej dĺžke hranice s Protektorátom sa hraničné a colné kontroly zavádzali postupne až do júna 1939, existovalo ešte približne trojmesačné obdobie, keď mohli obyvatelia moravsko-slovenského pomedzia aspoň na niektorých miestach voľne prechádzať novú hranicu a používať na obidvoch jej stranách pôvodné československé platidlá, zatiaľ v nezmenených cenových reláciách. Toto prechodné obdobie neistoty po vzniku Slovenského štátu sprevádzala krátka vlna nákupných horúčok. Po ustálení pomerov však rýchlo opadla.

   4. apríla 1939 vyšli dve vládne nariadenia, ktoré znamenali de iure vznik slovenskej meny. Slovenská vláda mohla tieto nariadenia vydať až po tom, čo sa na rokovaní s Nemeckom vyjasnilo zahraničnopolitické postavenie Slovenského štátu, uzavrela sa takzvaná Ochranná zmluva (Schutzverztrag) a skončil sa vpád maďarskej armády z okupovanej Podkarpatskej Rusi na východné Slovensko ("malá vojna" 23.-31. marca 1939).

   Nariadenie o Slovenskej národnej banke stanovilo zlatý obsah koruny v rovnakej hodnote, akú mala československá koruna a vymedzilo právomoci Slovenskej národnej banky. Nariadenie o slovenskej mene určilo názov menovej jednotky (koruna slovenská - Ks), jej pomer k československej korune (1:1) a vymedzilo jej platnosť a ochranu. Zatiaľ nechalo v platnosti všetky eskoslovenské platidlá. Od tohto dňa sa zaviedlo aj vedenie všetkých účtov v slovenských korunách. V nariadení o Slovenskej národnej banke sa vláda zriekla možnosti vydávať štátovky, ale už 23. mája 1939 svoje nariadenie zmenila a splnomocnila ministra financií, aby vydal štátovky s hodnotou 10 Ks a 20 Ks až do sumy 10 miliónov Ks. Guvernérom Slovenskej národnej banky sa stal rozhľadený a koncepčný národohospodár profesor Imrich Karvaš.

​   Slovenská národná banka začala cieľavedome budovať svoj zlatý poklad a devízové rezervy. Jeho zdrojom bola povinná ponuka zlata a cudzích platidiel, ťažba zlata v slovenských zlatých baniach, nákupy v zahraničí, ale aj verejná zbierka na Fond hospodárskej samostatnosti, známa ako zbierka na slovenský zlatý poklad. Iniciatívny návrh na utvorenie fondu na podporu "slovenského národného podnikania" a záchranu " hospodárskych hodnôt v prospech slovenského národa" podala národnokultúrna organizácia Slovenská liga. Už na jar 1939 Slovenská národná banka preberala prvé dary na tento cieľ, hoci o oficálnom vyhlásené zbierky vláda rozhodla až 11. júla 1939. Organizáciu a systém propagovania zbierky rozparcoval guvernér Imrich Karvaš.

Bankovky a štátovky Slovenského štátu si môžete objednať tu.

   Bankovky označené pretlačou. 5 apríla 1939 v pražskej Tlačiarni bankoviek Národnej banky pre čechy a Moravu (NBČM) pretlačili československo 100, 500 a 1000 korunáčky textom SLOVENSKÝ ŠTÁT. Po skúsenostiach z menovej odluky z 21. februára 1919 slovenské orgány zvolili tento spôsob nostrifikácie obeživa na odporúčanie guvernéra NBČM Viléma Pospíšila ako bezpečnejší z hľadiska falšovania než kolkovanie bankoviek. 

​   Hneď po vzniku Slovenského štátu Nemci naliehali na obidve emisné banky aby vykonali fyzické oddelenie obeživa. Vzhľadom na to, že objem obeživa bol na Slovensku oveľ menší ako v Protektoráte, bolo zrejmé, že oddelenie sa v prvej fáze uskutoční označením a výmenou obeživa na Slovensku. Pokiľ šlo o to, ako sa označenie uskutoční, uvažovalo sa o rozličných riešeniach. Národná banka Čiech a Moravy ponúkala na tento účel aj rezervné korunové a päťkorunové štátovky (1935 - 1938) uložené v mincovni v Kremnici, prípadne iné obeživo (po jeho označení). Technickú pomoc Slovensku ponúkali aj Nemci. Koncept nevydanej vyhlášky Ministerstva financií, antidatovaný na apríl 1939 dokazuje, že v prvých úvahách sa rátalo aj s komplexnou výmenou všetkého obeživa.

  Koncom marca 1939 sa vyjasňovalo, ktoré denominácie sa budú pretláčať. Slovenská strana totiž pôvodne uvažovala, že zo sústavy slovenských platidiel vylúči 5000 korunáčky a 1000 korunáčky ako privysoké hodnoty (5000 korunáčka predstavovala trojnásobok až šesťnásobok väčšiny miezd a na obehu v medzivojnovom období boli tieto bankovky zastúpené len 4,25 %). Nakoniec sa v záujme plynulosti obehu a urýchlenia odluky tisíckorunová denominácia na Slovensku zachovala (v ČSR bola na celkovom obehu zastúpená 29,99 %).