AKO TO ROBIA... NA KUBE!

   Situácia na Kube nie je po rozpade socialistického tábora vôbec jednoduchá. Z mnohých spriatelených štátov jej zostali verní už len Čína, Vietnam, Severná Kórea a do iste miery tiež ešte Rusko. Ľudia sa tu snažia privyrobiť si snáď všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi.

   Predovšetkým všadeprítomným pouličným predajom všetkého možného: pravých, ale nelegálne nadobudnutých cigár všetkých značiek, napodobenín cigár známych značiek, všade rastúcich kokosových orechov, poskytujúcich osviežujúcu šťavu. Od mladíka na ulici môžete kúpiť na ručnom sústruhu ofrézované kubánske pomaranče - pamätníci si spomenú, že ináč sa snáď ani olúpať nedajú. Sprostredkovatelia vám za odmenu sprostredkujú doslova hocičo, trebárs aj večeru na súkromí na druhom konci mesta, na vidieku zasa prevádzkuje medzi dedinami verejnú hromadnú dopravu každý, kto má na nejakom vozítku pripevnený motor -  za to samozrejme žiada odmenu. Bývalý televízny moderátor vás prosí o päťdesiat dolárov na zuby, pretože so svojim špatným chrupom nemôže vykonávať terajšie zamestnanie v rozhlase alebo matka prosíka o peniaze na mlieko pre svoje dieťa, pretože jej práve došlo to jej, materské! A tomu kto tomu nerozumie to náležite predvedie aj na svojom tele. Stretávali sme ju každý deň!

   Nie, tak dramatické to zasa nie je, ako by sa z výpočtu týchto zážitkov zdalo. Kuba má prirodzene aj svoje pozitíva. Predovšetkým je krásna, je stále sa načo pozerať, v mestách aj mimo nich. Bujná exotická vegetácia, kvetúce banánovníky a mangá, malebné údolia porastené cukrovou trstinou, čisté pláže a samozrejme množstvo zaujímavých ľudí, vám zaručí, že sa po dobu svojho pobytu na Kube rozhodne nebudete nudiť.

   Kuba vôbec nie je lacnou krajinou ako som si pôvodne myslel. Vlastne bola by, keby sa za miestnu menu, kubánske peso (1USD = 26 CUP, 1 CUP = 1 Kč, január 2004) dalo vôbec niečo kúpiť. Ceny v pesos sú smiešne, ale kúpiť sa dá len rozlievaný džús na ulici, bagetu z vitríny, alebo miestne čapované pivo. Na dedinách, kde nemajú turistický ruch sa dá kúpiť aj obed v jedálni. Zaujímavá situácia je okolo základných potravín, ktoré sa stále predávajú len po predložení prídelovej knižky. Napríklad chlieb stojí s knížkou asi 25 centavos (t.j. 25 halierov!), ale bez knížky už celé peso (1Kč), teda štyrikrát viac.

   Centavové mince s dominantnou päťcípou hviezdou sa razia už viac než päťdesiat rokov, aj keď dnes už len z hliníku. Majú hodnoty 1, 2, 5, 20 centavos, pričom dvojcentavo v obehu nevidieť, nominály 10 a 50 centavos chýbajú. Jednopesové mince obiehajú v dvoch typoch. Buď s hviezdou alebo s José Mártím. Sadu mincí ukončuje meď-niklová a neskôr len niklová trojpesovka - nominál pamätajúci si sovietizáciu ekonomiky , s portrétom Che Guevaru.

   Súčasné kubánské bankovky sú na veľmi nízkej úrovni, a to ako výtvarne, tak aj technicky. Všetky hodnoty - 1, 5, 10, 20, 50, 100 pesos a u niektorých aj ich pamätné verzie pôsobia holým dojmom a svojím prevedením pripomínajú núdzové ofsetové bankovky Iraku za prvej vojny v zálive. Nuž, kríza je viditeľná aj na tomto poli. Papierové trojpeso je už mimo obeh, rovnako ako staršie bankovky československej výroby z rokov 1961-1990. Neplatné sú aj kedysi známe turistické mince "INTUR".

   Vráťme sa ale späť do obchodov. Všetky ostatné ceny lepšieho tovaru, služieb a turistických atrakcií sú na ostrove slobody od roku 1994 v amerických dolároch, ktorá je teraz prevládajúcou menou (toto od roku 2005 neplatí). Platia iba americké bankovky, mince nie. Tie tu zastupuje tretia kubánska mena, tkzv. konvertibilné peso (CUC), ktoré je v parite s dolárom 1:1. Existuje v niklových minciach v hodnotách 5, 10, 25, 50 centavos a 1 peso. Dve najvysššie sa v obehu vyskytujú pomerne málo. Päťdesiatnik bol vyrazený iba raz, v roku 1994, ostatné sa razia dodnes. Platné je tiež medené jednocentavo z roku 2000, či o rok staršie hliníkové, akurát, že tieto mince nechcú pri platení nikde prijímať. Na všetkých týchto minciach sú vyobrazené významné kubánske pamiatky.
   Bankovky, alebo tiež certifikáty konvertibilného pesa majú platnosť iba na Kube a v súčasnosti ich takmer nevidieť. Túto úlohu plnia americké bankovky. Napriek tomu existujú v nomináloch 1, 3, 5, 10, 20, 50 a 100 pesos. Majú rovnaký štýl a rozmery a všetky majú ročník 1994. Trojku s Che Gevarou sa mi podarilo vyprosiť v zmenárni na letisku v Havane. Paradoxom je, že v obchodoch

   Mojmír Černý

Nabudúce: AKO TO ROBIA... V SRBSKU!

Prečítajte si: AKO TO ROBIA... V SÝRII!