- Ako sa zrodila mena Slovenského štátuPrvé kroky - menová odluka. 15. marca 1939 - okupácia zvyšku Čiech a Moravy nemeckou armádou dovŕšila rozpad pôvodne jednotného československého menového územia na dve nové oblasti, oddelené štátnou hranicou. VČechách a na Morave ponechal Hitlerov okupačný dekrét korunu v platnosti "až do ďaľších rozhodnutí" a súčasne na územie novovzniknutého útvaru Protektorát Čechy a Morava rozšíril platnosť ríšskej marky v pomere 10 K za 1 RM. Mena na Slovensku sa legislatívne začala oddelovať od meny protektorátneho územia postupne, niekoľkými provizórnymi opatreniami slovenskej vlády. Už 14. marca vláda rámcovo upravila platobný styk s cudzinou vrátane Čiech a Moravy, pričom ponechala v platnosti dovtedajšie devízové predpisy. 16. marca dočasne obmedzila výplaty vkladov v peňažných ústavoch, zakázala výplaty a prevody vkladov v pražskej Poštovej sporiteľni a správou meny a devíz poverila bratislavskú pobočku Národnej banky československej, ktorej podriadila všetky ostatné pobočky na Slovensku. Ministrom financií Slovenského štátu sa stal poslanec Mikuláš Pružinský (1886 - 1953). 18. marca zaviedla devízovú kontrolu zásielok adresovaných do cudzinya vyhláškou ministra financiíz 24. marca zaviedla klíringový platobný styk s Nemeckou ríšou a s Protktorátom Čechy a Morava. Tým de facto vznikla slovenská mena. Na území Slovenska však stále platili všetky československé kovové i papierové platidlá a ešte niekoľko dní po vzniku Slovenského štátu sa účtovalo v československých korunách. Vzhľadom na to, že na celej dĺžke hranice s Protektorátom sa hraničné a colné kontroly zavádzali postupne až do júna 1939, existovalo ešte približne trojmesačné obdobie, keď mohli obyvatelia moravsko-slovenského pomedzia aspoň na niektorých miestach voľne prechádzať novú hranicu a používať na obidvoch jej stranách pôvodné československé platidlá, zatiaľ v nezmenených cenových reláciách. Toto prechodné obdobie neistoty po vzniku Slovenského štátu sprevádzala krátka vlna nákupných horúčok. Po ustálení pomerov však rýchlo opadla. ![]() 4. apríla 1939 vyšli dve vládne nariadenia, ktoré znamenali de iure vznik slovenskej meny. Slovenská vláda mohla tieto nariadenia vydať až po tom, čo sa na rokovaní s Nemeckom vyjasnilo zahraničnopolitické postavenie Slovenského štátu, uzavrela sa takzvaná Ochranná zmluva (Schutzverztrag) a skončil sa vpád maďarskej armády z okupovanej Podkarpatskej Rusi na východné Slovensko ("malá vojna" 23.-31. marca 1939). Nariadenie o Slovenskej národnej banke stanovilo zlatý obsah koruny v rovnakej hodnote, akú mala československá koruna a vymedzilo právomoci Slovenskej národnej banky. Nariadenie o slovenskej mene určilo názov menovej jednotky (koruna slovenská - Ks), jej pomer k československej korune (1:1) a vymedzilo jej platnosť a ochranu. Zatiaľ nechalo v platnosti všetky eskoslovenské platidlá. Od tohto dňa sa zaviedlo aj vedenie všetkých účtov v slovenských korunách. V nariadení o Slovenskej národnej banke sa vláda zriekla možnosti vydávať štátovky, ale už 23. mája 1939 svoje nariadenie zmenila a splnomocnila ministra financií, aby vydal štátovky s hodnotou 10 Ks a 20 Ks až do sumy 10 miliónov Ks. Guvernérom Slovenskej národnej banky sa stal rozhľadený a koncepčný národohospodár profesor Imrich Karvaš. Slovenská národná banka začala cieľavedome budovať svoj zlatý poklad a devízové rezervy. Jeho zdrojom bola povinná ponuka zlata a cudzích platidiel, ťažba zlata v slovenských zlatých baniach, nákupy v zahraničí, ale aj verejná zbierka na Fond hospodárskej samostatnosti, známa ako zbierka na slovenský zlatý poklad. Iniciatívny návrh na utvorenie fondu na podporu "slovenského národného podnikania" a záchranu " hospodárskych hodnôt v prospech slovenského národa" podala národnokultúrna organizácia Slovenská liga. Už na jar 1939 Slovenská národná banka preberala prvé dary na tento cieľ, hoci o oficálnom vyhlásené zbierky vláda rozhodla až 11. júla 1939. Organizáciu a systém propagovania zbierky rozparcoval guvernér Imrich Karvaš. Bankovky a štátovky Slovenského štátu si môžete objednať tu. Bankovky označené pretlačou. 5 apríla 1939 v pražskej Tlačiarni bankoviek Národnej banky pre čechy a Moravu (NBČM) pretlačili československo 100, 500 a 1000 korunáčky textom SLOVENSKÝ ŠTÁT. Po skúsenostiach z menovej odluky z 21. februára 1919 slovenské orgány zvolili tento spôsob nostrifikácie obeživa na odporúčanie guvernéra NBČM Viléma Pospíšila ako bezpečnejší z hľadiska falšovania než kolkovanie bankoviek. ![]() Hneď po vzniku Slovenského štátu Nemci naliehali na obidve emisné banky aby vykonali fyzické oddelenie obeživa. Vzhľadom na to, že objem obeživa bol na Slovensku oveľ menší ako v Protektoráte, bolo zrejmé, že oddelenie sa v prvej fáze uskutoční označením a výmenou obeživa na Slovensku. Pokiľ šlo o to, ako sa označenie uskutoční, uvažovalo sa o rozličných riešeniach. Národná banka Čiech a Moravy ponúkala na tento účel aj rezervné korunové a päťkorunové štátovky (1935 - 1938) uložené v mincovni v Kremnici, prípadne iné obeživo (po jeho označení). Technickú pomoc Slovensku ponúkali aj Nemci. Koncept nevydanej vyhlášky Ministerstva financií, antidatovaný na apríl 1939 dokazuje, že v prvých úvahách sa rátalo aj s komplexnou výmenou všetkého obeživa. Koncom marca 1939 sa vyjasňovalo, ktoré denominácie sa budú pretláčať. Slovenská strana totiž pôvodne uvažovala, že zo sústavy slovenských platidiel vylúči 5000 korunáčky a 1000 korunáčky ako privysoké hodnoty (5000 korunáčka predstavovala trojnásobok až šesťnásobok väčšiny miezd a na obehu v medzivojnovom období boli tieto bankovky zastúpené len 4,25 %). Nakoniec sa v záujme plynulosti obehu a urýchlenia odluky tisíckorunová denominácia na Slovensku zachovala (v ČSR bola na celkovom obehu zastúpená 29,99 %). |