Líc

Text s ornamentmi v pozadí.

Písmo: Latinka (fraktúra)

Nápisy:

Reichsbanknote (Bankovka Ríšskej banky)
200 000 Mark (200 000 Mariek)
zahlt die Reichsbankhauptkasse in Berlin gegen diese Banknote dem Einlieferer. Vom 1. September 1923 ab kann diese Banknote aufgerufen und unter Umtausch gegen andere gesetzliche Zahlungsmittel eingezogen werden (Hlavná pokladnica Ríšskej banky v Berlíne vyplatí doručiteľovi oproti tejto bankovke. Od 1. septembra 1923 môže byť táto bankovka stiahnutá z obehu a zamenená za iné zákonné platidlá.)
Berlin, den 9. August 1923 (Berlín, 9. augusta 1923)
Reichsbankdirektorium (Riaditeľstvo Ríšskej banky)

Wer Banknoten nachmacht oder verfälscht oder nachgemachte oder verfälschte sich verschafft und in Verkehr bringt wird mit Zuchthaus nicht unter zwei Jahren bestraft. (Kto bankovky napodobňuje alebo falšuje, alebo si napodobnené či falšované zaobstará a uvedie do obehu, bude potrestaný ťažkým žalárom nie menej ako dva roky.)

Rub

Nepotlačená (prázdna).

Vodoznak

Bez vodoznaku alebo jednoduchý vzor (napr. priečne vlnovky - nem. Querwellen).

Podpisy

Reichsbankdirektorium (Riaditeľstvo Ríšskej banky) - kolektívny podpis.

Komentár

Bankovka patrí do piatej emisie Ríšskej banky z roku 1923. Tlačili ju aj súkromné tlačiarne. Sériové čísla môžu pozostávať z jedného písmena (K, N, V) nasledovaného 1 až 2 číslicami (napr. K/1 až K/20). Existujú aj exempláre od tlačiarne H.S. Hermann v Berlíne bez sériového čísla.

Zaujímavosti o bankovke a krajine

• Weimarská republika je označenie pre historické štádium Nemecka po páde monarchií v Nemecku v roku 1918 až do nástupu nacistov k moci v roku 1933. Napriek tomu, že oficiálny názov Nemecka aj naďalej znel Nemecká ríša (Deutsches Reich), išlo o úplne republikánsky spolkový štátny útvar s demokratickou spolkovou ústavou, prijatou v roku 1919 vo Weimare. Od tohto mesta je tiež odvodené označenie pre toto obdobie. Metropolou Nemecka však zostal aj naďalej Berlín. Hlavou štátu bol ríšsky prezident, na čele legislatívy stál dvojkomorový parlament (Národné zhromaždenie) a na čele exekutívy ríšska vláda vedená ríšskym kancelárom.
• Ekonomicky sa Nemecko už od konca Prvej svetovej vojny potýkalo s vysokou infláciou, čo mu znemožňovalo uhradiť vojnové reparácie. Keď nemecká vláda v roku 1923 vyzvala občanov v Porúrí (okupovanom Francúzskom a Belgickom kvôli neplateniu reparácií) na pasívnu rezistenciu (generálny štrajk), uštedrila tým ďalšiu ranu už aj tak oslabenému nemeckému hospodárstvu. Vláda sa rozhodla vyplácať mzdy štrajkujúcim robotníkom tlačením ďalších peňazí.
• V nasledujúcich mesiacoch roku 1923 preto v krajine prepukla hyperinflácia neskutočných rozmerov. Táto bankovka s nominálnou hodnotou 200 000 mariek je typickým príkladom platidla z tohto obdobia, kedy peniaze extrémne rýchlo strácali hodnotu.
• Nominálna hodnota 200 000 mariek, hoci sa zdá vysoká, bola v čase vrcholiacej inflácie v auguste 1923 už relatívne nízka; čoskoro sa tlačili bankovky v miliónových, miliardových a dokonca biliónových hodnotách (napr. v novembri 1923).
• Jednoduchý dizajn a často jednostranná tlač (prázdny rub u niektorých emisií, vrátane tejto) boli dôsledkom potreby extrémne rýchlej produkcie obrovského množstva bankoviek.
• Text o možnosti stiahnutia bankovky z obehu („Vom 1. September 1923 ab kann diese Banknote aufgerufen...“) odráža snahy o stabilizáciu meny a prechod na nové platidlá, ku ktorému došlo zavedením Rentenmarky v novembri 1923.
• Mena „Mark“ (Marka) bola menou Nemecka od jeho zjednotenia v roku 1871. Po hyperinflácii bola v novembri 1923 nahradená Rentenmarkou (Rentovou markou) a následne v roku 1924 Reichsmarkou (Ríšskou markou) ako súčasť menovej reformy.